Bolo niečo pred polnocou, oblohu vysvecovali blesky, voda sa liala v návaloch. Párkrát udrel blesk parádne blízko, až sa okná triasli. Poplačné od aút húkali. Proste počasie ako stvorené na romantickú prechádzku.
Nedalo sa spať, tak som sa pustila do čítania Terryho Pratchetta (diel Otec Prasátek, vrelo odporúčam). Môj pes sa schoval v kúpelke, kde som mu zapálila svetlo. Veľmi sa bojí a takto to vníma oveľa menej. Privriem mu dvere, tak skoro nič nepočuje a blesky nevidí. Ak je najhoršie, schová sa pod vaňu. Dnes v noci pod ňou strávil skoro štyri hodiny. Žúžo.
Pred polnocou došla šťava, svetlo zhaslo. Mne by to až tak nevadilo, ale chudák pes a zmrazené ryby v mrazáku. Tí protestovali veľmi rázne. Počkala som 5 minút. Keďže som nemala číslo na elektrárne, počítač bez elektriny nič nevygoogluje, zalarmovala som teda smskou kamaráta. Napriek svojim problémom sa pustil do riešenia toho môjho. (Odišiel mu sieťový port na nootebooku).
Snaha dovolať sa kdekoľvek do košických elektrárni bola neúspešná. Zvonilo a nič. Táto správa ma nepotešila. Pohľad z balkóna, okrem iného mi opršaní nôh, dal zistenie, že staré mesto svieti. Pohľad dna druhú stranu z okna neveštil nič, pretože tam bola totálna tma, ako ďaleko som dovidela. Ešteže má nemocnica vlastný pohotovostný zdroj napájania.
Kamarát to vyriešil veľmi šikovne. Zavolal do Spišskej, tam mu povedali, že sa ich to netýka. Hneď nato sa však dalo dovolať už aj do Košíc. "Vieme, o tom. Na poruche sa pracuje." Časový horizont obnovenia dodávky, ale nevedeli. Priznávam, mňa by nenapadlo volať do iného mesta. Ak nikto nedvíha, asi pracujú na poruche, že? No možno. Ale akoby zázrakom, po "zaktívnení" liniek a zrejme aj daného pracovníka kolegom, si niekto povedal: "Buď svetlo." A bolo svetlo. Presne o 1:23.
Týmto ďakujem Dominovi, že sa zahral na boha a vybavil mi svetlo. Zrejme tým aj zachránil môjho psa, pretože od strachu dostal veľmi silný epileptický záchvat. Po obnovení vysvieteného úkrytu v kúpelke sa upokojil. Díky moc.