Aj bieli sú niekedy diskriminovaní

Idem do mesta, električkou. Jasné, že si hneď pri nástupe štiknem lístok. Tak ako stále. Tentoraz sa oplatilo. O malú chvíľu začínajú revizórky kontrolu cestovných lístkov. Ja to mám bez problémov. Iba za tých 6 korún. Ale vzadu mladíkovi prihorieva. Nemá lístok, tvrdí, že nemá ani doklady. Zabudol si peňaženku. Hlavne, že nesie plnú tašku nákupu a vo vrecku sa mu jasne rysuje podozrivý objekt. Revízorky nie sú sprosté. Pekne ho šťavia. On sa nevzdáva, vraj doklady nemá. Nedá. Vyhrážka privolania policajtov nezaberá. A čo bolo ďalej? Nič! Pani revizórky to vzdali, šli kontrolovať ďalších cestujúcich. A pointa? Jediné, čo ma napadá je, že mladý muž bol Róm. Z tých čistejších, ale stále dosť tmavý. Takže pokutu nezaplatí. Ani vystúpiť si nemusel, ako býva zvykom. O pár sedadiel ďalej ale muž, biely , nemal to šťastie a vyfasoval za cestu "na čierno".Už toto ma vytočilo. A to ma večer čakal ďalší "čiernobiely" zážitok. Pekne si stojím v rade v obchodnom dome a som svedkom toho, ako začne starší pán pípať. Neunikne to pozornosti strážnej služby. Ale na moje veľké počudovanie mu SBSkár iba nazrie do tašky, niečo mu povie a pustí ho. Správne hádate, že šlo o Róma. Bol dosť zanedbaný, možno aj bezdomovec, neviem. Nezaujíma ma to a ani tých pracovníkov by nemalo. Čo na tom, či je niekto biely, žltý či čierny? Právo platí pre každého rovnako. Aspoň by malo. Sami si určite spomeniete na veľa aj medializovaných prípadov, keď sa z incidentov proti Rómom robilo veľké haló, dokonca aj v zahraničí. Ale nad činmi Rómov už iba kývneme rukou, nejako sme si zvykli. To sme až takí pohodlní, že im dovolíme využívať (ba až zneužívať) výhody spoločnosti, ale povinnosti im odpustíme? Poznámka: Cieľom tohto článku nie je povzbudiť neznášanlivosť a intoleranciu, iba poukázať na istý jav v spoločnosti.
Zdroj fotografie v perexe: http://www.triada.bg